Oficiálne stránky obce

odpad

Zaujímavé miesta v okolí obce

MapaMáloktorá obec sa môže pochváliť faktom, že v chotári obce sa nachádzajú tri štátne prírodné rezervácie:
  • Turisticky atraktívna prírodná rezervácia Hermanovské skaly (od roku 1964, resp. 1980), ktoré sú najväčším komplexom v Slánských vrchoch a ich súčasťou sú Sokolie skaly, Havranie skaly (80 a 70 m vysoké) a Údolie obrov, spolu o rozlohe 33,07 ha;
  • Cez národnú prírodnú rezerváciu (NPR) Šimonku (od roku 1950, spresnené 1986) najstaršiu v okrese Vranov nad Topľou (rozloha 24,43 ha), prechádza hranica medzi chotárom Hermanoviec n/T a obce Zlatá Baňa. Je to najvyšší vrchol Slanských vrchov – 1092 m.n.m.
  • V tesnej blízkosti sa nachádza aj NPR (od roku 1964) Oblík (90 ha).

Neďaleko obce, pri chate mjr. Kukorelliho je vybudovaná tzv. oddychová zóna. V katastri obce je vytvorená hustá sieť značených trás k tradičným cieľom turistických vychádzok.

Pozrieť fotogalériu

  Hermanovské skaly

Sokolia skalaSlanské vrchy sú najrozsiahlejším vulkanickým pohorím na východnom Slovensku. Dosahujú nadmorskú výšku cez tisíc metrov (najvyšším vrcholom je Šimonka - 1092 m n. m.). Sú pre nich typické nielen hlboké listnanté lesy, ale aj skalné komplexy, ktoré vystupujú vo forme izolovaných skupín skál na vicarých miestach pohoria. Najrozsiahlejším skalným komplexom Slanských vrchov sú práve Hermanovské skaly na východnom úpätí pohoria, pri obci Hermanovce nad Topľou. Z nich je pekný výhlad na celé údolie. 

Hermanovské skaly tvoria dva andezitové komplexy - Sokolie skaly a Havranie skaly s výškou stien až 80 metrov. Najmä takmer úplne kolmá južná stena Sokolích skál budí rešpekt. Spadajú do údolia Starého potoka a celý tento krajinársky príťažlivý komplex dostal ľudový názov Údolie obrov. Pomenovanie dostalo podľa obrovskej stopy, vyhĺbenej v skalnom masíve, pripomínajúcej ľudskú nohu.

Príťažlivé skalné útvary vo vulkanitoch vznikali po dlhé geologické obdobia zvetrávaním, eróziou a inými fyzikálnymi procesmi menej odolných hornín. Odolnejšie časti ostali relatívne celistvé a vystúpili na povrch vo forme dnešných skalných útvarov, vytvárajúcich rôzne zaujímavé tvary, ostré hrebene.

Prírodná rezervácia Hermanovské skaly

Územie bolo vyhlásené na ochranu rozsiahleho skalného komplexu s reliktnými rastlinnými spoločenstvami, s vhodnými podmienkami pre hniezdenie dravých vtákov, ktoré sú zväčša prísne chránené (napr. krkavec čierny) a výskytom zriedkavých druhov živočíchov (napr. jašterice múrovej, ktorá tu má bohatý výskyt). Na exponovaných skalných stenách rastú viaceré druhy vzácnych rastlín. Predmetom ochrany je 150 m dlhá a 80 m vysoká skalná stena bizarného tvaru so svojráznou vegetáciou.

Hermanovské skaly sú od roku 1980 na výmere 33,07 hektára prírodnou rezerváciou, ktorá okrem nespornej krajinárskej hodnoty chráni aj vzácne druhy flóry a fauny.

Prístup: je po značenom chodníku z Hermanoviec nad Topľou. Východiskom je obec Hermanovce nad Topľou, kde začína modrá turistická značka, ktorá najskôr po pevnej a potom po lesnej ceste za hodinku dovedie záujemcov až na severné upätie Hermanovských skál. Odtiaľ sa dá pohodlne vystúpiť na vrcholovú plošinu skál s pekným výhľadom. Pri pohybe v skalných komplexoch je nutné dbať na zvýšenú opatrnosť.

Pozrieť fotogalériu

ŠIMONKA

Šimonka (1 092 m n. m.) je najvyšší vrch Slanských vrchov s nadmorskou výškou 1 092 m n. m. Z vrcholu je krásny panoramatický výhľad na sever, východ a západ. Z vrcholu vidno aj Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu.

Národná prírodná rezervácia (NPR) Šimonka

 Národná prírodná rezervácia Šimonka bola vyhlásená v roku 1950 a je najstaršou v okrese Vranov nad Topľou. NPR ochraňuje zvyšky bukového pralesa na juhovýchodnom svahu vrcholu Šimonka.

Vo vrcholovej časti rastie klimatický formovaný listnatý prales s viacerými zaujímavými prvkami. Je predmetom ochrany v Národnej prírodnej rezervácii Šimonka, ktorá zahŕňa vrcholové partie hory na ploche vyše 24 hektárov. Chránené sú najmä pralesovité porasty bučín, jedľových bučín a na balvanovitých sutinových svahoch i bučiny s javorom horským a jaseňom štíhlym. Veľkou vzácnosťou je oplietavá liana – zákonom chránený plamienok alpínsky, ktorý v rezervácii rastie na niekoľkých miestach. Na andezitovom vrchole Šimonky sa nachádza malá nezalesnená plocha s vystupujúcou skalkou, odkiaľ je vynikajúci výhľad.

 Prístup: po značených turistických chodníkoch z Hermanoviec nad Topľou.

 

 

Slanské vrchy - Šimonka (vľavo v pozadí) a Oblík (vpravo)

 

Pozrieť fotogalériu

 

OBLÍK

Naozaj veľmi výraznou dominantou okolia obce Hermanovce nad Topľou je kopec Oblík.  Je to z hlavného hrebeňa Slanských vrchov dopredu vysunutý homoľovitý kopec pravidelného tvaru. Meria 925 metrov a je jedným z najlepších príkladov izolovaných sopečných útvarov na východnom Slovensku. Jeho stavebnou horninou je andezit. 

 Národná prírodná rezervácia Oblík

Oblík je zaujímavý z viacerých hľadísk. Je príkladom zachovaného zriedkavého geologického zjavu a geomorfologického útvaru - sopečného vrcholu. Na jeho svahoch sú vzácne biocenózy, mimoriadne rozmanité pre exponovanú polohu a výskyt všetkých expozícií na pomerne malej plošnej rozlohe. Oblík ponúka pestrú mozaiku lesných spoločenstiev, vyskytuje a strieda sa tu až osem skupín lesných typov. Prevažuje buk, porasty sú miestami pralesovitého charakteru, nerovnoveké, striedajú sa tenké a stredné kmeňoviny s ojedinelými, vyše storočnými bukmi. Dokonca vek niektorých sa odhaduje na 170 - 250 rokov.Oblík je na rozlohe 90 hektárov národnou prírodnou rezerváciou, územie má štatút chráneného už od roku 1964. Do chráneného územia je zahrnutá celá vrcholová časť kopca, od vrstevnice 600 - 700 metrov.

Náučný chodník Oblík (okolo NPR Oblík)

Trasa: z Hermanoviec nad Topľou (280 m) vedie modrá značka po pevnej ceste, postupne vchádza do lesa a stúpa až na príťažlivý masív Hermanovských skál (580 m, 3/4 h). Po prehliadke skalných útvarov s peknými výhľadmi pokračuje chodník lesom až na Lúku pod Oblíkom (680 m, 1 a 1/4 h), ktorá je významnou turistickou križovatkou. Odtiaľ vedie neznačkovaných chodníček na vrchol Oblíka (925 m, 1 a 3/4 h), ale zároveň aj novo vyznačený náučný chodník, ktorý obchádza masív vrchu.
Dĺžka: 3,5 km, prevýšenie 50 m
Čas prechodu: 1 - 1,5 hod.
Počet zastávok: 4
Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, peší, letný, zimný
Náročnosť terénu: nenáročný
Náväznosť na turistickú značku: náučný chodník nie je súčasťou turistického chodníka, avšak leží v blízkosti žltej i modrej značky

História - tajomné kamene na Oblíku

Oblík má aj zaujímavú históriu. Archeologické nálezy svedčia, že svahy Oblíka boli osídlené už v dobe železnej.

Odporúčame Vám pozrieť si zaujímavé filmové rozprávanie Pavla Dvořáka z cyklu Stopy dávnej minulosti: Tajomné kamene na Oblíku v Slánskych vrchoch. Archeológiu v tomto dokumente zastupuje Václav Furmánek:

STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Výlet na Oblík (1. časť)
http://www.youtube.com/watch?v=uYfYk5FTYQg

STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Výlet na Oblík (2. časť)
http://www.youtube.com/watch?v=5RGjdYx3D5s

Oblík je spomínaný aj v historických listinách z roku 1282 a 1285 v súvislosti s vymedzovaním chotára.

Počas druhej svetovej vojny v tejto oblasti operovali početné partizánske jednotky, konkrétne oddiel Čapajev od februára 1944. Jeho činnosť na území v bezprostrednom okolí obce mala výrazný podiel na udalostiach, ktoré sa udiali v obci na konci 2. svetovej vojny.

Pozrieť fotogalériu

 Oddychová zóna pri Chate majora Kukorelliho

Turistami ale aj domácimi obyvateľmi je veľmi oblúbená neďaleká oddychová zóna pri Chate majora Kukorelliho, ktorá ponúka aj možnosť ubytovania. Neďaleko chaty ohnisko a železnato-uhličitý mineralizovaný prameň Ščevica. Druhú svetovú vojnu a silný partizánsky odboj v našich horách pripomína pamätník SNP z r. 1974, ktorý sa nachádza v Údolí obrov pri Chate majora Kukorelliho.

Pekná príroda v okolí obce ponúka miesto na relax pre turistov aj ostatných návštevníkov. V Slanských vrchoch je možnosť cykloturistiky a pešej turistiky (modrá, červená, žltá i zelená značka). V zime je tu vhodný terén na bežeckú turistiku. Vybudovaný je tu aj tzv. Hermanovský turistický okruh.


Pozrieť fotogalériu